Príprava, pokus a dokonanie pri zložitej trestnej činnosti

Kľúčové slová: príprava; pokus; dokonaný čin; zložený čin; pokračovací čin; trváci čin; vykonanie.

1. Dokonanie určujú znaky činu

Pri zložitej trestnej činnosti je ústrednou otázkou, ktoré konanie zákon spája do jedného trestného činu a kedy sú naplnené všetky jeho znaky. Počet fyzických úkonov, trvanie plánu a výška napokon želaného prospechu samostatne neposkytujú odpoveď. Východiskom musí byť konkrétna zákonná konštrukcia. ^[1]

Príprava, pokus a dokonanie opisujú odlišné štádiá, nie stupne praktického odhodlania. Pevný trestný plán nemení prípravné konanie na pokus. Naopak, nedosiahnutie konečného praktického cieľa neznamená, že trestný čin zostáva nedokonaný, ak už boli naplnené jeho zákonné znaky.

Článok zastáva názor, že štádium treba určiť po objasnení jednoty trestného činu, nie pred ním. Zložené trestné činy, alternatívne formulované trestné činy, pokračovacie a trváce trestné činy majú odlišné štruktúry. Uplatnenie jednej všeobecnej formulácie na všetky vedie k nesprávnym kvalifikáciám.

2. Príprava a začiatok vykonania

Článok 17 Trestného zákonníka spája prípravu s vytváraním podmienok zamýšľaného trestného činu pred začatím jeho vykonávania. Je trestná iba vo výslovne ustanovených prípadoch. Získavanie prostriedkov, výber cieľa alebo koordináciu budúceho konania treba posudzovať podľa konkrétneho trestného činu a preukázaného úmyslu. ^[1]

Hranica s pokusom sa prekračuje začiatkom konania napĺňajúceho skutkovú podstatu. Časová a miestna blízkosť je dôležitá, nemôže však nahradiť toto právne kritérium. Nie každý úkon bezprostredne predchádzajúci trestnému činu už tvorí jeho súčasť; ani každý technicky prípravný pohyb nezostáva mimo pokusu, ak sa v podstate začal zákonom opísaný útok.

V zložitom slede musí obžaloba presne určiť úkon označujúci začiatok vykonávania. Všeobecné tvrdenie, že osoba „začala uskutočňovať plán“, nestačí, ak nie je spojené s konkrétnym slovesom vyjadrujúcim konanie a ostatnými znakmi trestného činu.

Netrestnosť prípravy jedného trestného činu nevylučuje zodpovednosť za iný trestný čin už dokonaný počas prípravy. Napríklad nezákonná držba veci samostatne postihovaná zákonom nestráca túto povahu preto, že vec je určená na budúci útok. Súbeh a možné pohltenie treba skúmať v každom prípade.

3. Neukončený a ukončený pokus

Pri pokuse sa vykonávanie začalo, ale celý trestný čin nebol naplnený: buď konanie napĺňajúce skutkovú podstatu nie je ukončené, alebo je ukončené bez vzniku zamýšľaných spoločensky nebezpečných následkov. Rozdiel medzi neukončeným a ukončeným pokusom sa vzťahuje ku konkrétnemu plánu a objektívne vykonanému konaniu bez toho, aby želania osoby nahrádzali zákonné znaky. ^[1]

Pokus predpokladá priamy úmysel vo vzťahu k trestnému činu, ktorého vykonávanie sa začalo. Nedbanlivosti chýba vedomé smerovanie k trestnému následku, ktoré by odôvodňovalo toto štádium. Pri trestných činoch s ďalším závažnejším následkom treba požadovaný psychický vzťah k tomuto následku skúmať osobitne; nestáva sa automaticky predmetom pokusu iba preto, že hlavné konanie je úmyselné. ^[1]

Ukončený pokus nie je dokonaným trestným činom. Osoba mohla urobiť všetko vyžadované svojím plánom, no absencia následku požadovaného skutkovou podstatou zachováva význam článku 18. Naopak, ďalšie úkony mohli byť plánované, aj keď prvé úkony už dokonali samostatný nezávislý trestný čin.

4. Zložený čin a rozdelenie úkonov

Pri zložených trestných činoch zákon spája prvky, ktoré by v inom kontexte mohli dostať samostatné trestnoprávne posúdenie. Lúpež ilustruje funkčné spojenie donútenia a zmocnenia sa veci. Začatie násilia smerujúceho k zmocneniu pri preukázaní zodpovedajúceho úmyslu môže zaradiť konanie do štádia pokusu ešte pred odňatím majetku. ^[1]

Tento sled nemožno spätne obrátiť. Ak prvotné násilie nastalo z iného dôvodu a rozhodnutie privlastniť si vec vzniklo neskôr, treba preukázať skutočné naplnenie zloženého trestného činu. Spoločné miesto a krátky interval nemôžu nahradiť funkčnú a subjektívnu súvislosť.

Pri účasti na trestnom čine rozdelenie úkonov vykonávania medzi viaceré osoby nevylučuje jednotu pri splnení podmienok spolupáchateľstva. Štádium a rozsah zodpovednosti každej osoby však nemožno určiť bez skúmania jej účasti a úmyslu. Samotná prítomnosť v spoločnom slede nezakladá spolupáchateľstvo. ^[1]

Ak je jedna zložka dokonaná, ale zložitý trestný čin zostáva v pokuse, treba skúmať pravidlá prekrývajúcich sa trestných činov. Tú istú ujmu nemožno automaticky potrestať dvakrát, ale samostatne spôsobená ďalšia ujma nesmie byť pohltená bez zákonného základu.

5. Alternatívne formy sa vyvíjajú odlišne

Ak ustanovenie obsahuje viacero alternatívnych konaní napĺňajúcich skutkovú podstatu, každá forma má vlastný bod dokonania. Neúspech jednej formy nemusí znamenať nedokonanie inej. Analýzu „dania“ preto nemožno mechanicky uplatniť na „ponúknutie“ alebo „sľúbenie“, ak ich zákon upravuje osobitne. ^[1]

V rozsudku č. 152 z 2. júna 2017 v trestnej veci č. 325/2017 Najvyšší kasačný súd skúmal konkrétnu formu dania úplatku: bankovka bola vložená do policajného vozidla, policajti ju však neprijali. Súd zistil ukončený pokus vykonať stíhané danie. Tým sa nezavádza pravidlo, že každá odmietnutá korupčná ponuka je iba pokusom; rozhoduje presná stíhaná forma. ^[2]

Procesná konkretizácia je rozhodujúca. Právne posúdenie sa nemôže voľne presúvať medzi formami, ak tým podstatne mení skutkové obvinenie a zbavuje obžalovaného možnosti obhajoby. Prekvalifikáciu tých istých skutočností treba odlíšiť od zavedenia nového skutkového tvrdenia. ^[3]

6. Činy s predčasnou trestnoprávnou ochranou

Zákonodarca niekedy samostatne postihuje konanie, ktoré prakticky pripravuje budúce trestné činy. Vytvorenie alebo vedenie zločineckej štruktúry sa potom posudzuje podľa vlastnej skutkovej podstaty bez nevyhnutnej požiadavky, aby sa uskutočnili všetky plánované následné trestné činy. Nejde o trestanie „pokusu dosiahnuť budúci cieľ“, ale o uplatnenie samostatného zákonného zákazu. ^[1]

Teoretické označenie „predčasne dokonaný trestný čin“ vysvetľuje túto legislatívnu techniku. Neumožňuje ignorovať znaky konkrétneho pravidla. Komunikácia medzi viacerými osobami nestačí iba preto, že by raz mohla predchádzať trestnému činu; treba preukázať konkrétne zákonné znaky samostatného trestného činu.

Ak sa plánované útoky neskôr uskutočnia, vzťahy medzi trestnými činmi sa riešia podľa uplatniteľných pravidiel. Univerzálne neplatí ani tvrdenie, že skôr postihované konanie vždy pohlcuje neskoršie konanie, ani tvrdenie, že každá súvislosť nevyhnutne vytvára samostatné trestanie bez skúmania prekrývania skutkových podstát.

7. Pokračovací čin a zmiešané štádiá

Pri pokračovacom trestnom čine musia jednotlivé útoky spĺňať článok 26. Niektoré epizódy môžu byť dokonané a iné zostať v pokuse. Zákon túto situáciu osobitne upravuje: významná je činnosť ako celok a trestanie za pokus sa ustanovuje, ak dokonané útoky podstatne neovplyvňujú celkovú trestnú povahu. ^[1]

Formulácia „jedna dokonaná epizóda robí všetko dokonaným“ preto nestačí. Relatívny význam dokonanej časti treba hodnotiť podľa predmetu, rozsahu, následkov a povahy činnosti. Zamýšľané následky nedokonaných epizód tiež nemožno prezentovať ako skutočne utrpenú majetkovú škodu.

V hypotetickom príklade jedného malého dokonaného útoku a viacerých podstatne väčších nedokonaných epizód je prvou otázkou, či vôbec existuje jednota podľa článku 26. Až potom sa uplatní osobitné posúdenie podľa odseku 5. Bez preukázanej jednoty si každý trestný čin zachováva vlastné štádium a posudzuje sa podľa pravidiel súbehu.

8. Trváce činy a sústavná činnosť

Dokonanie treba odlíšiť od ukončenia trestného činu. Ak sa udržiava protiprávny stav, napríklad trestná držba, znaky môžu byť už naplnené, kým konanie pokračuje v čase. Následné ukončenie ho spätne nemení na pokus. Význam má konkrétny trestný čin a prípadné osobitné oslobodenie od trestu. ^[1]

Pri trestných činoch vyžadujúcich sústavné konanie alebo vykonávanie činnosti ako zamestnania nemožno počet úkonov určovať univerzálnym pravidlom preneseným na všetky trestné činy. Obsah príslušného znaku vyplýva z konkrétneho ustanovenia a jeho uplatniteľného výkladu. Jediný úkon a úmysel niekedy ho zopakovať automaticky nepreukazujú celý zložitý trestný čin.

Pokus pri takýchto konštrukciách vyžaduje mimoriadne starostlivé preskúmanie: začalo sa vykonávanie zákonom opísaného trestného činu alebo existuje iba jeden predpoklad budúcej trestnej činnosti? Všeobecné pripustenie ani všeobecné vylúčenie pokusu výlučne podľa označenia „zložitý trestný čin“ nie sú odôvodnené.

9. Upustenie, trest a dôkazný postup

Dobrovoľné upustenie sa posudzuje podľa skutočne dosiahnutého štádia. Pri ukončenom pokuse samotné zastavenie konania nestačí: osoba musí z vlastnej vôle zabrániť príslušným následkom. Po dokonaní sa následná náprava spravidla posudzuje podľa uplatniteľných osobitných ustanovení a pravidiel ukladania trestu, nie návratom k článku 18 ods. 3. ^[1]

Článok 18 ods. 2 neustanovuje automatické zníženie trestu na polovicu. Pri pokuse sa v určenom právnom rámci zohľadňuje miera uskutočnenia úmyslu a dôvody nedokonania trestného činu. Ďalšie zmiernenie vyžaduje vlastné zákonné podmienky. ^[1]

Spoľahlivý praktický postup individualizuje skutočnosti a úmysel, určuje zákonnú štruktúru jedného alebo viacerých trestných činov, začiatok vykonávania a dokonanie a potom rieši upustenie, prekrývanie trestných činov a trest. Neúplné preukázanie následku nemožno prekonať svojvoľným rozšírením pojmu pokusu. ^[3]

Zložitá trestná činnosť vyžaduje presnejšiu, nie voľnejšiu kvalifikáciu. Štádium je právny záver vyvodený z preukázaných skutočností a konkrétneho trestného činu. Nevyplýva zo všeobecného dojmu, ako blízko bola osoba k praktickému úspechu.

Článok všeobecne rozoberá právnu teóriu a prax. Konkrétny prípad vyžaduje posúdenie práva účinného v relevantnom čase a článku 2 Trestného zákonníka. Hypotetické situácie slúžia len právnej analýze a neopisujú skutočné prípady.